mimi: Štúdia sexuálneho správania 1/2

Jak už jsem předeslala, mimi, která přeložila jeden johnlock komiks, u mě uveřejní i slovenský překlad povídky od Jupiter_Ash (psala jsem o její povídce A Study in Winning do Čtenářského deníku). Tady je první část. 🙂

John je normálny, tak normálny, ako len normálny heterosexuálny muž môže byť a nikdy ani len nepomyslel na iného muža. Čo by sa teda stalo keby zistil, že sa zamiloval do iného muža, a nie hocijakého muža, ale do Sherlocka?

Autorkou tejto poviedky je skvelá Jupiter_Ash, ku ktorej ma mimochodom priviedla miamam cez svoj „Čtenářský deník“ za čo jej patrí moja nehynúca vďaka.

Pri prekladaní som strávila pekné chvíle, ktoré mi spríjemňovala pieseň Addicted to a Certain Lifestyle zo sountracku III. série Sherlocka.

Další info o povídce ZDE

 

Štúdia sexuálneho správania

Kapitola 1.

Nie je gay.

*-*-*

Harry s tým vyšla von kým on bol preč na univerzite. Možno tam nebol, ale počul o tom všetko. Nebol prekvapený, rovnako ako keď ju našiel vracať na záchode, alebo keď si ostrihala vlasy na ježka a zafarbila na modro alebo keď prišla domov s tetovaním na ramene. Harry bola vždy výstredná, rada pútala a priťahovala pozornosť. Rada robila vyhlásenia.

On bol spokojnejší v úzadí, hral druhé husle a vyhýbal sa prvej línii.

*-*-*

Bolo to fajn. Všetko bolo fajn.

*-*-*

Mal rád ženy. Veľmi rád. Možno nebol taký playboy ako jeho kamaráti v armáde, ale nebol nejaký puritán. Mal rád prsia. Mal rád ich vzhľad, tvar, pocit v dlani, chuť. Taktiež  mal rád ženské nohy, ale považoval sa za muža, ktorému sa páčia prsia. Veľkosť nebola dôležitá, mal ich rád preto čím sú; prsiami. Dospel k záveru, že toto ho robí typickým heterosexuálnym mužom.

*-*-*

Mal pocit, že Sherlock sa nezaujíma o nikoho. nikdy nevidel ani náznak toho, že by ho niekto priťahoval. Ignoroval mužské pohľady na ulici a bol zmetený keď sa ženy s ním snažili hovoriť. Nikdy predtým nestretol nijakého asexuála. Niečo trochu o tom prečítal a Sherlock dokonale spĺňal tieto kritériá. Popravde, nezáležalo na tom.  Sherlock mal v tom úplne jasno, preferoval mentálne pred fyzickým, potešenie z vyšetrovania pred hnaním sa za orgazmom.

Bolo to fajn. Všetko bolo fajn.

*-*-*

„Kto to bol?“

„Starý priateľ.“

„Priateľ?“

*-*-*

Nikdy ani neuvažoval nad tým, že by nebol heterosexuál. Ani ako teenager nemal žiadnu aférku so žiadnym so svojich spolužiakov, ani náznakom. Páčili sa mu dievčatá, niekedy tie isté ako jeho sestre, ale to bola iba jedna z divných veci, ktoré sa diali v jeho rodine.

Ani armáda to nezmenila. Dlhý pobyt v čisto mužskom prostredí nič nezmenil v jeho presvedčení. Celý ten čas vidal nahých mužov. Bol doktor a vojak. Vedel ako vyzerá mužské telo na vrchole fyzických síl. Nič to pre neho neznamenalo. Mužské telo bolo neotesané a tak nejako smiešne. Preferoval kompaktnejšie a esteticky príťažlivejšie ženské telo.

*-*-*

Boli v obývačke.

Práve sa vrátil od Sáry, otvoril dvere a oni tam stáli; bozkávajúc sa.

Zmrzol na mieste. Už pred tým videl bozkávať sa dvoch mužov, samozrejme, ale toto bolo iné, toto bol Sherlock.  Žlč mu zhorkla v ústach.

Nebol to žiadny vášnivý bozk. Len dvaja stojaci muži, ktorí hýbali ústami. Sherlock bol bez saka a bledý v kontraste s jeho bordovou košeľou, jeho ruky jemne spočívali na cudzincových bokoch, nedrtili, nedržali len jednoducho ležali. Druhý muž mal jednu ruku položenú na Sherlockovom ramene, druhú na tvári nežne palcom hladiac jeho líce. Ich pootvorené pery boli pritisnuté k sebe, oči zavreté a jazyky sa lenivo otierali o seba. Nebola v tom žiadna naliehavosť alebo rozpaky iba dvaja muži dopriavajúci si vzájomné potešenie. V žalúdku sa mu rozhostil zvláštny pocit. Potom Sherlock jemne zavzdychal a pocit zintenzívnel.

Otočil sa a ušiel.

*-*-*

Ženatý so svojou prácou?

Vyzerá to tak, že má románik.

*-*-*

Snívalo sa mu o Sherlockovi, o tom bozku, jeho rukách, o všetkom. Sníval, že on je ten, koho Sherlock bozkáva. Sníval, že on je ten, kto hladí Sherlockovo líce. Sníval, že on je ten, koho Sherlock pritisne na stenu a teplé ruky hladia jeho nahú pokožku pod oblečením a rozopínajú džínsy.

Prvýkrát sa zobudil zhrozený.

Druhýkrát udýchaný.

Tretíkrát bolestivo tvrdý.

*-*-*

Sára bola pekná, inteligentné a milá. Mala všetko čo očakával od svojej potenciálnej partnerky. A ako bonus sa zdalo, že ho má rada a neodradilo ju ani jeho spletité, komplexné priateľstvo so Sherlockom. Nemyslel si, že by mnoho žien malo pre to pochopenie, a ešte menej by sa rozhodlo s ním stretávať po tom, čo sa jeho pološialený spolubývajúci objavil na ich prvom rande a takmer ich nechal zabiť.

Veci sa vyvíjali celkom sľubne.

Ich vzťah nabral na rýchlosti po udalostiach s Moriartym a sex bol…no, bol príjemný, vskutku veľmi príjemný.

A potom uvidel bozkávajúceho sa Sherlocka.

*-*-*

Čakal, kým nepočul buchnúť vchodové dvere. Potom počkal ďalších desať minút. Potom zistil, že mu stŕpli nohy tak čakal ešte dlhšie. Po polhodine zišiel po schodoch dole do obývačky. Sherlock bol sám, stále bez saka, sedel s prekríženými nohami vo svojom kresle a čítal knihu. Len jeho trochu opuchnuté pery prezrádzali, že je niečo inak.

„Odišiel?“ opýtal sa, snažiac sa znieť tak nenútene ako to len bolo možné, hoci vedel, že drasticky zlyhal.

„Evidentne,“ odpovedal mdlo Sherlock obrátiac stranu v knihe s prudkým trhnutím zápästia.

Jeho pohľad priťahovali tenké prsty, štíhle, bledé zápästie a prehltol.

„Kto to bol?“

„Starý priateľ.“

Posadil sa do svojho kresla skôr ako začala psychosomatická bolesť v nohe. Prebehol po nej rukou.

„Priateľ?“

„Milenec.“

Bolesť sa zhoršila. Zaťal ruku v päsť. „Netvár sa tak prekvapene. Len preto, že sa momentálne nezaujímam o žiadny vzťah, to neznamená, že tomu tak bolo aj v minulosti.“

Oh.

„Takže ty si…“

„Nie.“

Zamrkal, jeho ruka ustrnula v pohybe. „Pardon?“

„Chcel si ma opýtať či som gay,“ povedal Sherlock bez zdvihnutia očí. „ Myslel som, že by som ťa mohol ušetriť trápnej chvíle.“

„V poriadku.“ Oblizol si pery. „Takže si…“

„Nie.“

Sherlock otočil ďalšiu stranu.

Zamračil sa. „Ako môžeš vedieť na čo som sa chcel spýtať.“

„Chcel si sa ma opýtať si som bisexuál alebo bi-curious. Logická otázka s ohľadom na to, čo o mne vieš. A na dôvažok si ma pristihol bozkávať iného muža, môjho bývalého milenca ako som spomenul. Znova, len som ťa chcel ušetriť trápnosti.“

„V poriadku,“ odpovedal ešte raz, pretože nevedel čo  k tomu dodať.

„Menovky, John,“ povedal Sherlock vzhliadnuc od knihy a stočil svoj pohľad späť.

„Oni sú iba menovky, nič viac.“

Konverzácia skončila a on nebol o nič bližšie k pochopeniu svojho spolubývajúceho než to začalo. Šiel si spraviť čaj a snažil sa nemyslieť na Sherlocka a už vôbec nie na jeho sexuálny život.

*-*-*

Mal priateľov gayov. Lepšie povedané, poznal niekoľko homosexuálne orientovaných ľudí a naviac, jeho sestra bola lesbička. Armáda nebola takpovediac vhodným miestom na stretnutie sa s gaymi, hoci prostredie bolo viac otvorené ako predtým. Určite nemohol povedať, že je homofóbny, v žiadnom prípade, pretože nemal problém stotožniť sa s tým, že jeho sestra bola gay. Pre neho to bolo fajn, všetko bolo fajn. Čo sa druhí ľudia rozhodli urobiť, alebo s kým zdieľať svoju posteľ nebola jeho vec. Len myšlienka bozkávať iného muža sa mu osobne zdala nesprávna, a to len preto, lebo bol normálny muž.

*-*-*

„Vyhýbaš sa mi,“

„Jasné, že nie.“

„A správaš sa divne, odkedy si ma nachytal pri bozkávaní.“

„Nie, ja…“

„Keď sme sa prvýkrát stretli povedal si mi, že je to fajn, že všetko je fajn. Klamal si?“

*-*-*

Jeho snívanie nekončilo bozkami. Nejako aj bez jeho vedomia či súhlasu pokračovali ďalej. Zapojili sa ruky. Dlhé ruky s elegantnými a talentovanými prstami, ktoré hladia, dotýkajú sa, tancujú, dráždia a hľadajú miesta, o ktorých existencii nemal ani poňatia. Cítil sa tak dobre a zároveň hrozne, hrozne zle.

*-*-*

„Chcel by so vedieť ako to zastaviť.“

*-*-*

Bývať so Sherlockom bolo ako bývať s víchrom (uragánom). Mohlo vás to vyniesť nahor a vziať na vašu životnú cestu alebo zničiť v mihu sekundy. Bol to opojný pocit. Jeho energia, vášeň (zanietenie), intenzita, jeho pohyby, tak precízne a kontrolované.

Tak veľa pohybu, toľko koncentrácie a potom ten moment, keď sa zastavil a pozrel sa na vás, skutočne na vás pozrel, pretože ste niečo povedali, niečo vyriešili a náhle, na kratučký, prchavý okamih ste mali celú jeho pozornosť a on na vás pozeral s výrazom záľuby, pýchy a bezostyšnej náklonnosti. Neexistovalo nič lepšie ako tento moment, ale ako všetky drogy, začínal byť návykový.

Žil pre tieto momenty.

*-*-*

„Dám vám na stôl sviečku. Je to viac romantické.“

„Nie som jeho priateľ.“

*-*-*

Film bol Sárina voľba. Nikdy predtým ho nevidel, ale uvažoval nad tým, čo Sáru viedlo k úvahe, že by si užil film o dvoch gayoch – kowbojoch. Neprotestoval. Po ich poslednom milovaní bol prístupný takmer všetkému. Naskytla sa mu možnosť pritúliť sa na pohovke. Bola teplá a hebká a jej prsia sa k nemu tisli veľmi príjemným spôsobom. Mobil zazvonil pred koncom filmu. Sára nepovedala nič, keď sa poň natiahol aby prečítal text správy.

Dvojitá vražda.

SH

Mal na výber, samozrejme. Výhoda sms-iek bola, že ste ich mohli odignorovať. Nemal žiadnu povinnosť všetko nechať tak a ísť. Toto bolo jeho osobné voľno, čas so Sárou, jeho rande. Sherlock sa mohol sťažovať a trucovať, ale aj on to musel pochopiť, alebo to aspoň akceptovať a pohnúť sa vpred. Mohol jednoducho ostať tu v príjemnom teple a ospravedlniť si to. Koniec koncov bola to len správa..

Ale všetci traja vedeli, že nebude schopný ju ignorovať.  Sára ani neprotestovala keď jej vtisol na čelo bozk a zašepkal ospravedlnenie. Vzal si bundu a posledné čo z filmu počul bolo:

„Chcel by so vedieť ako to zastaviť.“

Vykročil von do tmy.

*-*-*

Bolo dosť chladno takže Sherlock mal znova na sebe svoj kabát. Vlnil sa pri chôdzi a víril okolo neho, keď sa otočil. Nebol z tých, ktorí sledujú módne trendy, ale  Sherlockov kabát bol neprehliadnuteľný. Bol jeho súčasťou; z časti magický plášť keď krúžil na mieste činu a oslňoval svojou brilantnosťou, vyťahujúc králiky zo vzduchu; z časti superhrdinova pláštenka vejúca za ním keď zachraňoval svet.

Boli časy keď si nemohol pomôcť a len civel ako sa kabát hýbe, s ľahkosťou a eleganciou, výrazný a charakteristický, mimo jeho triedu a dosah.

*-*-*

„Prestal si ich opravovať.“

„Hmm, čo?“

„Ľudí, ktorí predpokladajú, že sme pár. Prestal si im tvrdiť opak.“

„Naozaj?“

„Ty vieš, že hej. Som len zvedavý prečo.“

„No…hmm… možno preto, lebo to nemá zmysel. Ľudia budú predpokladať to čo sami chcú.“

„…“

„ Ale aj tak ťa nevidím ich opravovať.“

„Nie…Pozri, tam cez cestu, to je on. Rýchlo, aby nám neušiel.“

*-*-*

Sú časy keď sa Sherlock na neho pozerá röntgenovým pohľadom a John sa cíti odhalený až na kosť. Má pocit akoby neexistovalo nič čo by o ňom Sherlock nevedel, žiadna myšlienka, ktorá mu prelietne hlavou, ktorú by Sherlock vopred nezvážil, žiadna akcia, ktorú by Sherlock vopred neurčil.  Sú časy keď sa cíti nahý a malý a jeho podstata je zredukovaná na zvädnuté civenie a žalostný pohľad. Cíti sa ako malý stromček pohltený tieňom Sherlockovej brilantnosti, snažiac sa zostať nažive vo svete s takouto osobou. Sú časy keď sa Sherlock na neho pozerá akoby bol tou najdôležitejšou osobou na svete. Tieto chvíle prevážia všetky ostatné.

*-*-*

Už bol zamilovaný, predtým.

Pred Sherlockom, pred Afganistanom, pred nástupom do armády, miloval ženu a chcel sa s ňou oženiť. A namiesto toho vstúpil do armády. Možno to bola jedna z vecí, ktorú o ňom Sherlock nevedel, aspoň si to namýšľal, mať istotu bolo niekedy ťažké. Avšak jednou vecou si bol na sto percent istý, vedel, čo znamená byť zamilovaný.

*-*-*

Sny neprestali. Nevyskytovali sa každú noc, ale stále pokračovali. Bozkávajúci sa Sherlock, Sherlock bozkávajúci jeho. Sherlock a sex, sex a Sherlock. Ruky a ústa a prsty a jazyky. Hladiace a lížuce a hravé a ochutnávajúce.

S trhnutím sa prebral, s pocitom nevoľnosti a nepoľavujúcou erekciou. Zažmúril oči a odvrátil hlavu snažiac sa poprieť čo videl. Jedna ruka v päsť v ústach, druhá v pyžamových nohaviciach.

Bolo to Sárine meno, ktoré zastenal keď sa prelial cez ruku…aspoň v to dúfal.

*-*-*

Sherlockov krk bol dlhý a bledý, jeho prsty elegantné a obratné, jeho telo štíhle, ale pevné. Pohyboval sa s gráciou tanečníka, s ladnosťou pantera a rozhodnosťou svetového lídra. Mal strieborno-modré oči, ktoré menili farbu v závislosti od nálady a oblečenia. Mohol byť tým, kým chcel, jeho jazyk bol rovnako nabrúsený ako jeho myseľ, a jeho skutočný úsmev bol ako slnko.

Takmer nikdy mu nič neuniklo.

„Vyhýbaš sa mi.“

Áno. Áno, vyhýbal sa mu, pretože čím menej Sherlocka videl, tým menšia bola pravdepodobnosť snívania o ňom.

„Jasné, že nie.“

Príliš horlivo protestuješ, tak sa mi zdá.

Sherlock zúžil oči. „A chováš sa divne odkedy si ma nachytal pri bozkávaní.“

Ruky položené na bokoch, palec láskajúci líce, hýbajúce sa ústa a prepletené jazyky. Nemal šancu zastaviť ľahký rumenec.

„Nie, ja…“

Úklon hlavy, hodnotiaci pohľad. „Keď sme sa prvýkrát stretli povedal si mi, že je to fajn, že všetko je fajn. Malé zamračenie „Klamal si?“

Harry a Clara. Gary s medicíny a jeho partner Rob.

„Nie, samozrejme, že nie. Povedal so ti, priateľka, priateľ, nikto, všetko je fajn.“

„Tak prečo sa…?“

„Ja sa ti nevyhýbam, Sherlock! Som len unavený, to je všetko.“

Únava nič nevyrieši, pokiaľ to nezahŕňa menej času tráveného so Sherlockom; pretože čím menej času s ním strávi, tým neskôr na to príde.

*-*-*

„Ako sa má Sára?“

„Sára sa má fajn, má sa dobre.“

„A Sherlock?“

„On…uh, a on sa má tiež dobre.“

„Tak načo sa ma to potom pýtaš?“

*-*-*

V tichosti Sledoval tokajúceho Sherlocka pri jeho snahe získať informáciu, ktorú potrebovali. Bolo to brilantné predstavenie, jedno z jeho najlepších, vskutku dokonalé.

Behom pár minút mu druhý muž zobal z ruky, visiac na každom jeho slove.

Stiahlo mu žalúdok.

Stisol ruky v päsť, ako pokračovali, zaťal zuby pri spomienke na úsmev, hravé a uprené pohľady. Mihnutím oka to všetko skončilo.

„Problém?“

Oh áno.

„Ty si po ňom šiel.“ Jeho tón bol prudký a ostrý.

Sherlock bol zatvrdený. „Práve som získal meno nášho hlavného podozrivého.“

„Dal si mu falošnú nádej, že mu zavoláš.““Jeho tvár je atraktívna, jeho myseľ nie je nudná ako väčšiny ľudí a podľa jeho oblečenia viem, že je nezadaný a zavolať mu nie je celkom mimo rámca mojich možností.

Tak práve toto neočakával.

*-*-*

„Veci takto nemohli pokračovať.“

„Preboha, Sherlock.“

*-*-*

V devätnástich mal zlomené srdce. Boli spolu iba päť mesiacov, ale bolo to hlboké, vášnivé a v jeho očiach perfektné. Opustila ho.

O tri týždne zistil, že sa stretáva s niekým iným.

Vrhol sa na štúdium a ten rok skončil s tretím najlepším bodovým skóre. Nikdy nenašiel liek na zlomené srdce.

*-*-*

Po čase skončil pri rozhovore s Harry vediac, že jeho vzťah so Sárou sa skomplikoval. Harry bola posledná osoba, ktorú by žiadal o radu pri vzťahových záležitostiach, ale zmenilo sa to, pretože  po skončení terapie nemal s kým hovoriť. Nehodlal s ňou riešiť svoj vzťah, zabudol však aká dokáže byť neodbytná keď chcela a ako dobre ho poznala.

Mal vedieť, že to nebol dobrý nápad súhlasiť so stretnutím a všetko dohnať .

„Sára sa má fajn, má sa dobre.“

Harry zúžila oči, pohniezdil sa na stoličke a bojoval s nutkaním prečistiť si hrdlo.

„A Sherlock?“ opýtala sa a usrkla zo svojho prekvapilo nealkoholického nápoja.

„On…uh, no, má sa tiež dobre.“

Harry zdvihla obočie a posunula sa hlbšie na stoličke. „Tak prečo hovoríš so mnou?“

Pretože jeho život bol komplikovaný a v ťažkostiach a ona bola jedinou osobou, o ktorej vedel, že jej vlastný život bol komplikovanejší než jeho.

Nemal chuť o tom hovoriť.

*-*-*

Sherlock takmer zomrel…znova.

Fakticky to bolo natesno, prísť tak o pár sekúnd neskôr, pomyslel si, a bolo by príliš neskoro, a tentokrát….

Nechcel na to ani pomyslieť.

Sherlockova pokožka bola ľadová keď ho objavili, zamknutého ako kus mäsa v skladištnej mrazničke. Aj Lestradeov výraz bol napätý dokiaľ neprišla privolaná záchranka. Sherlock vždy vyzeral bledo, ale v modrom svetle mrazničky vyzeral doslova priesvitne. Mal miernu hypotermiu a celý sa triasol v snahe udržať si teplo. Po predchádzajúcej bitke ho tam uložili a nechali ho omráčeného a zraneného, neschopného urobiť nič fyzické pre zachovanie telesnej teploty. Bol takmer v bezvedomí keď ho našli, ale stále zvládol malý úsmev s vedomím, že prežil.

„John…vedel som, že ma nájdeš.“

Tieto slová mu stačili.

*-*-*

Veci so Sárou prebiehali dobre, boli lepšie ako dobré, boli zatratene dobré, ale nemiloval ju. Bolo to pohodlné a príjemné, sex bol výborný a vedela ho rozosmiať a chcel byť lepším človekom, ale jednoducho to nestačilo. Problémom bolo, že ona to vedela tiež. Ich vzťah stratil iskru, ale ani jeden z nich to nechcel otvorene priznať.

„Mám o teba starosť, John a viem, že ty cítiš to isté, ale to nestačí. Takto to ďalej nemôže pokračovať.“

„Preboha, Sherlock.“

Slová vykĺzli jeho úst skôr ako mal šancu vziať ich späť. Nie že by bol nepozorný alebo čo. Svoju chybu si uvedomil okamžite, ale už bolo neskoro..

„Sára…myslel som…dokelu. Prepáč. Je mi to ľúto.“

Problémom bolo, že Sára bola tak chápavá. Vždy mu veľmi dobre rozumela. Nikdy sa nesťažovala keď ju znova a znova opúšťal, ženúc sa mestom so svojim požadovačným sociopatickým spolubývajúcim. Toto bola ďalšia z vecí, za ktoré sa cítil vinný.

„Nemôžem s ním súťažiť. Neviem čo medzi vami je, ale on bude u teba vždy na prvom mieste. Myslela som, že sa s tým zmierim, ale…prepáč John, je koniec.“

*-*-*

Sny sa zmenili, ale prenasledovali ho neustále. Sherlockov dotyk bol chladivý. Jeho pery modré ako jeho oči a on až bolestivo túžil zohriať ich svojimi vlastnými. Ale slová plynúce z jeho pier ho škádlili a pobádali a prsty kĺžuce po chrbte vyvolávali príjemné mrazenie. Už to viac nebolo vzrušenie, ale spaľujúci plameň niečoho hlbšieho.

*-*-*

„Rozišla sa s tebou.“

Keď vošiel, Sherlock ležal na pohovke, bez saka, nenútene rozvalený, s nohami prekríženými v členkoch a knihou v ruke.

Zastal vo dverách, ruky zaťaté v päsť.

„Hej, hej rozišla.“

Náhle sa cítil nahnevane a unavene.

„Ja…ja, nechcem o tom hovoriť Sherlock.“

Sherlock na neho pozrel, a nepovedal nič. Obrátil pozornosť ku knihe.

„Pani Hudsonová tu nechala nejaké koláčiky, kým si bol preč a Lestrade volal, že konečne zaistili tretieho z bratov Macfarlaneovcov.

„Oh dobre. To je dobre.“

„Ovšem. Dnes si na rade ty s výberom filmu na večer, dúfam.“

„Čína alebo kari? Ja objednám.“

„Uh, kari.“

„Dobre. Ako zvyčajne? Ak si chceš dať pred tým sprchu, teplej vody je dostatok a zlatá rybka už nepláva v umývadle.“

Stál tam a iba mrkal pár minút uvažujúc či sa nejakou náhodou neocitol v alternatívnej realite.

„Oh…vďaka.“

Dal si sprchu, stál pod prúdom teplej vody dlhšie ako zvyčajne. Keď sa vrátil do obývačky zistil, že jedlo už na neho čaká, ešte horúce a Casino Royale v prehrávači pripravené na pozretie.

*-*-*

Sherlock Holmes je úžasný muž, a jedného dňa, ak budeme mať to šťastie, možno bude aj dobrý človek.

*-*-*

Prehľadával porno na internete. Nakoniec zmazal celú históriu, ale predpokladal, že Sherlock aj tak vie čo robil.

Niektoré položky, ktorými prechádzal zahŕňali mužov „v akcii“. Zamračil sa keď to sledoval, ale bol dostatočne zvedavý na to , aby to rovno nevypol. Muži boli pekní, pomyslel si, určite dobre stavaní, nie odlišní od modelov z reklám na diétnu kolu. Hoci vyzerali ako muži, pôsobili smiešne a neohrabane.

Nemalo to na neho nijaký vplyv, len mu to pripomenulo, že mužské telo nezhľadúva ani zďaleka atraktívnym.

Uvažoval čo presne to znamená.

*-*-*

Bolo nemožné nesledovať Sherlocka pri kúzlení. Zabudol aké to bolo opojné keď celá pozornosť jeho spolubývajúceho bola sústredená na neho, keď ho obdaroval svojím úsmevom.

„Stavím dvadsať, že spolu spávajú.“ začul povedať jedného z policajtov kým Sherlock poskakoval na mieste činu ako dieťa okolo sánku so sladkosťami.

Chcel vybehnúť a jednu mu vraziť priamo tváre za to čo povedal, je predsa samozrejmé, že spolu nespia. Aby bolo jasné, on nie je gay a Sherlock nemá záujem, a napokon tvrdiť také niečo by bolo zľahčovaním toho, čo spolu majú.

Neurobil nič, iba skrížil ruky na prsiach a zaťal zuby kým ho Sherlock nezavolal kvôli externému názoru a usmial sa na neho tým úsmevom keď podotkol, že ak to bol zlodej prečo jej ukradol prsteň a prehľadal ju, ale nechal jej telefón a náhrdelník. V tom okamihu celý svet zmizol a zostali iba oni dvaja.

*-*-*

„John, chcel by si aby som ťa pobozkal?“

Zvedavé, pátrajúce oči. Bledomodré orámované zelenou.

„Ja nie…ja nie som gay.“

Jemne pootvorené pery. Zvodne vykrojené a lákavé.

„Ja viem.“

*-*-*

V deň ich zoznámenia súhlasil so spoločnou obhliadkou bytu. Druhý deň navštívil miesto činu, uniesli ho a zabil človeka. Na tretí deň presťahoval všetky svoje veci – vo všetkej skromnosti – do  nového domova a jeho život so Sherlockom Holmesom sa začal.

*-*-*

Mladý muž len s námahou udržal ruky pri sebe a svoj pohľad mimo Sherlockovho pozadia. Johnovou reakciou boli prekrížené ruky a zadržiavaný hnev, to bolo všetko čo mohol urobiť.

Jedinou odmeranou poznámkou, Sherlock odbil mladíka a ukázal mu kde je jeho miesto. Bolo to brutálne a precízne, ako bodnutie nožom priamo do srdca. Mladý muž odstúpil očividne zranený a zmätený. Bolo jasné, že neočakával také surové odmietnutie. Za iných okolností by s ním súcitil.

Ale dnes nie.

*-*-*

Lestrade sa ho opýtal prečo to robí, prečo kvôli Sherlockovi riskuje svoj život. Nemal na to presnú odpoveď, ale bolo to niečo, čo by urobil ešte raz keby na to prišlo. Premýšľal nad tou otázkou aj pri písaní svojho blogu a došiel k názoru, že to nie je záležitosť dôvodu ale princípu.

„Stojí za to,“ napísal. „Je hoden každej bolesti, riskovania života a každého zranenia. Ľudia hovoria, že nemá srdce, sociopat, ktorý sa nezaujíma o nikoho. Nesnaží sa tento mýtus vyvrátiť, ale všetci sa mýlia, pretože sú momenty keď zahliadnem v jeho očiach strach, rozochvené pery. Momenty keď sa jeho maska ľahostajnosti roztriešti a pod tým všetkým vidím srdce tak veľké ako jeho myseľ… a to patrí iba mne.

Pri písaní sa mu triasla ruka a po dopísaní posledného slova si odsadol a iba civel na slová pred sebou.

Potom celý text zmazal.

*-*-*

Nebol gay, ale miloval svojho priateľa – svojho najlepšieho priateľa. Bol ochotný priznať si, že jeho priateľ má o neho taktiež starosť.

Všetko bolo tak zamotané. Nebol gay, nepáčili sa mu muži, dokonca ani Sherlock, aspoň nie spôsobom, ktorým sa mu páčila napríklad Sára, ale aj tak, v druhom mužovi bolo niečo čo ho priťahovalo, čo ho uchvátilo už na začiatku a odmietalo opustiť.

Bolo to ako istá forma posadnutosti. Neexistovalo nič čo by pre Sherlocka neurobil. A nebolo toho málo čo už neurobil. Nasledoval by toho muža až na koniec a ešte ďalej. Sherlock bol tou najdôležitejšou osobou v jeho živote a chcel aby on bol pre Sherlocka tým istým. Neželal si nič viac. Len myšlienka, že sa niekto iný dotýka Sherlocka, bozkáva ho, má s ním sex, a sliny mu zhorkli v ústach. Bola to posadnutosť. Bola to majetníckosť.

Bola to láska.

*-*-*

„Si si toho vedomý ako majetnícky si sa tam správal?“

Vyriešili prípad – stará pani mala svoje šperky späť – podotkol, keď sa po piatich hodinách vrátili na Baker Street.

Ešte si ani nestihol vyzliecť kabát keď Sherlock nasmeroval svoju otázku na neho.

„Hmm, čože?“

„Majetnícky. Žiarlivý. Ochraniteľský. So stuhnutosti tvojej sánky, zvrašteného obočia, zaťatých pästí pozdĺž tvojich nôh, som vydedukoval, že by si stratil nervy do troch minút vysloviac niečo na verejnosti čo by si neskôr mohol ľutovať. Chcel som ťa ušetriť zahanbenia a odstránil som ho z našej prítomnosti. Čo ma však viac zaujíma je, či si si ty vedomý ako si sa choval?“

Bola to pravda, bola to čistá pravda. Samozrejme, že bola, toto bol Sherlock prekliaty Holmes kto to vyslovil, ale nič to nemenilo na fakte, že toho muža chcel udrieť a zakričať „môj“ na plnú hubu.

„Majetnícky. Bože, bola to pravda.

„Ja…“ začal, ale nenašiel vhodné slová na to, čo chcel povedať.

Sherlock naklonil hlavu do strany a zamyslene na neho pozeral. „Zaujímavé.“

Tie oči, prenikavý pohľad. Bol centrom Sherlockovej pozornosti a adrenalín prúdil jeho telom. Vyschlo mu v ústach.

„Tvoje zrenice sú rozšírené, máš zvýšenú srdcovú frekvenciu, sčervenalú pokožku. Sherlockovi sa mihol na tvári letmý úsmev a potom detektív pristúpil o krok bližšie. Prirodzenou reakciou bol útek, každá čiastočka jeho tela kričala, že zostať na mieste by bolo veľkou chybou, a k tomu bolesť v nohe –psychosomatická alebo akákoľvek iná – zmizla a jeho ruka bola absolútne pevná.

„Áno, hm, už sme spolu behali.“

„Nie, toto je niečo nové.“

Nepohodlne sa posunul.

„Pozoruješ  ma,“ konštatoval Sherlock vedomý si toho, že má pravdu. „Mesiace a mesiace, odvtedy ako si ma prichytil pri bozkávaní… Oh.“ Myklo mu kútikom úst. Tleskol rukami. Oči sa mu rozšírili. „Oh. Oh, samozrejme. Toto nie je o mne…toto je o tebe.“

„Nie..uh…čo?“

„Ako som to mohol prehliadnuť?“ Oči mu žiarili a prisunul sa bližšie.

„John,“ zašepkal Sherlock nízkym hlasom pohrávajúc sa s jeho menom, „chcel by si aby som ťa pobozkal?“

Slová takmer nezaregistroval. Všetko, čo si uvedomoval boli zvedavé, skúmavé oči, tak bledé, až na prúžok zelenej okolo zorničky.

„Ja nie….ja nie som gay,“ zvládol vysloviť, pretože len tým si bol istý.

Sherlockove pery sa trochu pootvorili a on si nemohol pomôcť aby na ne nepozrel. Jemne krojené, spôsobom, na ktorý žiadny muž nemal právo a tak lákavé.

Neurobil nič aby zabránil bozku.

**

 

Další

Reklamy

7 komentářů Přidejte váš

  1. mimi napsal:

    Ďakujem, celá táto poviedka je o myšlienkach, otázkach, zmätenosti, a nakoniec o odvahe skúsiť niečo nové a ísť za svojím šťastím, aj keď myseľ ( a spoločnosť) našepkáva niečo iné…. som veľmi rada, že si to dala aj v slovenčine, dúfam, že preklad je dostatočne zrozumiteľný 🙂

  2. helsl napsal:

    Báječné, skvělé, vynikající! Taky doufám, že nezůstane jen u myšlenek. Na tomhle webu jsem si v tomto směru vypěstovala nečekanou představivost… Dokonce jsem to zvládla i v té slovenštině. Jak praví klasik Honzík Neruda: Jen dál!

  3. Liss napsal:

    To bylo úžasné! Johnovo nepřipouštění si, že by se mu mohl Sherlock líbit, že by ho mohl milovat. Budeš tu dávat kapitoly pravidelně? Protože jsem hrozně zvědavá na pokračování a mám neblahé tušení, že s jejich vztahem to bude ještě hodně komplikované …

    1. mimi napsal:

      díky za komentár, mno…ono to s ich vzťahom ešte bude kapánek zložité 🙂 ale ten koniec stojí za to, bude už v ďalšej kapitole 🙂 (poviedka má iba dve kapitoly, čo je škoda, ale snáď do budúcna nájdem niečo s viac kapitolami)

  4. mimi napsal:

    díky….som rada, že sa ti to páčilo….a Johnove myšlienky, neostane len pri nich:)

  5. juliannefall napsal:

    To bolo tak úžasné, prekrásne. Zlepšilo mi to náladu…moc moc úžasné. Ja si asi obrúsim všetky nechty, kým vyjde pokračovanie. 😀 😀

  6. TruTru napsal:

    Och! To bylo sladké! Tak jemné, poetické, myslím že ta slovenština tomu jen napomohla. Rozkošné. Člověk by tomu hned rád věřil, že má John skutečně takové myšlenky 😀

Necháte mi komentář?

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s