mimi: Štúdia sexuálneho správania 2/2

dne

Druhá část slovenského překladu od mimi.

 

Štúdia sexuálneho správania

 

Kapitola 2.

 

Svoj prvý bozk dostal na ihrisku keď mal desať. Bol malý, tichý a trochu bacuľatý, ale pekný – zjavne.

Nehral futbal ako väčšina chalanov, ale radšej trávil čas s ostatnými chlapcami a pár dievčatami. Nebol cool ako ostatní a nemal priateľku, ale dievčatám nevadilo keď s nimi hovoril.

Potom zaregistroval jedno dievča, ktoré sedelo samo. Volala sa Beth. Nepatrila medzi tie populárne, neslušné baby ani športové fanynky. Bola obyčajná a dlhými hnedými vlasmi a jemne vyhrnutým nosíkom. Normálne nebola bez kamošiek, tak sa k nej neohrabane hanblivo pridal.

Vyzerala prekvapene, ale nevyskočila a neušla preč. Tak sa dali do reči. Povedala mu, že ostatné dievčatá ju obvinili zo zničenia školského projektu. Nemienila drgnúť do stola a zhodiť ho na podlahu, bola to nehoda. A teraz sa s ňou nerozprávajú.

Počúval ju so zanietením desaťročného chalana, vyhlásil, že sú hlúpe, a že do zajtra na to zabudnú.

Zdala sa byť tým potešená a skôr ako zbadal sa nahla a na ústa mu vtisla rozhodný bozk  s vyznaním, že je milý. Bol tým zaskočený, ale aj skutočne potešený. Bol to jeho najprekvapujúcejší bozk….až po Sherlockov.

*-*-*

Sherlockov bozk nebol ako tie v jeho snoch. Bol oveľa lepší. Bol skutočný.

Bolo tu toľko vecí, ktoré zahalťovali jeho myseľ a on nebol schopný ich všetky naraz pobrať a v reále boli neodolateľné. Sherlockova vôňa; jeho drahý deodorant skombinovaný s vôňou šampónu, požičaným sprchovým gélom a prchavou vôňou ruží z osviežovača vzduchu z domu kde vyriešili prípad. Pocit teplých, vlhkých úst, pier neočakávane mäkkých, silného obratného jazyka a jemnej drsnosti líc. Zvuk ich spoločného dýchania, drobné vzdychy a vlahé pery.

Bolo to viac než bozk.

V mysli mal zmätok – toto je muž a on nie je gay – ale všetky jeho zmysly kričali, že toto je Sherlock kto ho bozkáva a telo neprotestovalo, naopak, cítil sa dobre, veľmi dobre.

Keď sa od seba odtiahli, zistil, že má ruku v Sherlockových vlasoch a príjemné brnenie v nohaviciach.

„Čo?“ vydýchol zmätene keď uvidel ten pohľad modrých očí a ucítil prsty mapujúce jeho driek. „Sherlock?“

„Šššš,“ zašepkal Sherlock a tie ústa boli späť a zuby oždibovali jeho pery. Prsty mu vkĺzli pod sveter a zanechávali stopy kadekoľvek prešli.

„Kľud. Nepremýšľaj nad tým. Počúvaj telo, nech ti povie čo chce.“

Každé slovo bolo výdychom proti jeho perám, pokožke, prerušené bozkom, oliznutím alebo jemným uhryznutím.

„Chceš ma. Chceš ma už mesiace a mesiace, odkedy si uvidel ten bozk. Premýšľanie o mne ako objekte tvojich sexuálnych túžob ťa nabudilo….a pomyslenie na mňa s niekým iným ťa robí…..veľmi…..žiarlivým.“

Ústa, ruky, prsty…Bože tie prsty. Mal čo robiť, aby nevzdychal nahlas.

„Tvoje telo a myseľ sú v neustálom konflikte. Nepáčia sa ti muži a zrazu je tu niečo na mne po čom túžiš. Toto ťa mätie. Máš rád keď je celá moja pozornosť upriamená na teba. Poháňa ťa to vpred, ako adrenalín. Je to ako sex. Celá tá pozornosť, intenzita, predstava ako uctievam tvoje telo, dotýkam sa všetkých tých malých skrytých miest prinútiac ťa triasť sa, stonať…vyvrcholiť.“

Ústa sa dotkli citlivého miesta za jeho uchom a kolená sa mu podlomili.

„Oh Bože.“

Úsmešok, teplý jazyk a veľmi neodbytné prsty. „Sherlock,“ zašepkal nízkym hlasom, „ja tomu zmätku rozumiem, viem čo znamená.“

Prsty prešli po vypukline rysujúcej sa v jeho nohaviciach a v ten moment vedel, že je stratený.

*-*-*

O panictvo prišiel v sedemnástich. Nemal na to najlepšie spomienky. Druhý pokus bol podstatne lepší.

*-*-*

Sherlockova izba bola najbližšie a on nemal silu protestovať. Skrkvané plachty pod chrbtom, ich oblečenie nedbalo rozhádzané po celej izbe a koža horiaca pod každým dotykom Sherlockových prstov.

Myseľ mu našepkávala, že to nie je správne, ale zvládol to zatlačiť do úzadia a sústredil sa na telesné potešenie.

Sherlock sa naňho díval s nefalšovanou túžbou a fascináciou. Intenzívny a opojný pohľad modrých očí. Jeho telo bolo bledé a ohybné, hruď takmer bez ochlpenia, úzke boky. Nakláňal sa nad ním ako panter pripravený ku skoku a hral sa s jeho telom ako virtuóz.

Poddal sa svojim pocitom, obtočil svoje nohy okolo Sherlockovho drieku, načiahnuc sa tak pre viac bozkov, húpajúc pri tom bokmi spolu so Sherlockovými, znova a znova.

Orgazmus sa dostavil s neočakávanou intenzitou a o pár sekúnd videl ako sa Sherlockove oči rozšírili a muž vyvrcholil.

Odvalili sa od seba, servítky boli použité, plachty vymenené, nemal čas na premýšľanie, prežité udalosti dňa sa podpísali na jeho únave a on upadol do príjemnej uspokojivej driemoty.

*-*-*

„Čo si o tom myslíte, Dr. Watson? Na poschodí je ešte jedna spálňa, ak by ste potrebovali dve.“

„Samozrejme, že budeme potrebovať dve:“

*-*-*

Dotyk plachiet na holej koži v ňom vyvolával zvláštny pocit. Cítil sa spotene a ulepene. Vnímal pohyb vedľa seba, počul ťukanie klávesnice a šušťanie notebooku. Dlhá noha sa prisunula k tej jeho, nahá a ochlpená.

Zhlboka sa nadýchol.

„Si sa vyfarbil,“ ozval sa hlboký hlas od vedľa.

Zavrel oči zúfalo sa snažiac získať kontrolu nad svojím dychom a rozhúpaným žalúdkom. Teraz bol znovu pri zmysloch a uvedomoval si absurdnosť celej situácie. Mal sex s iným mužom. Bozkával a láskal iného muža. Mal semeno iného muža na svojom tele.

„Prestaň nad tým uvažovať, John, kým to tvoja myseľ nezavrhne.“

Mal svoje nohy obtočené okolo drieku iného muža, jeho penis sa trel o penis iného muža, vzdychal a prosil o viac, kým Sherlock….

Vstal z postele a vpotácal sa do kúpeľne, kde sklonený nad toaletou vyprázdnil obsah svojho žalúdka.

*-*-*

„Ako môžeš byť taký kľudný? Mali sme spolu sex, Sherlock!“

„Som si toho vedomý, John. Bol som pri tom.“

*-*-*

Dal si sprchu. Veľmi dlhú a veľmi horúcu sprchu.

Vedel veľmi dobre čo robí, ale nemohol si pomôcť, drhol sa až nechty nechávali červené pruhy na koži.

Cítil sa zhnusene. Nemohol si pomôcť. Stále si pamätal chuť Sherlockovej pokožky, cítil tlak jeho tela na svojom, drobné vzdychy, ktoré mu unikali z pier pri orgazme.

Oprel sa hlavou o chladné kachličky a odolával nutkaniu odrieť päsťou so steny. Nechty, krátke ako zvyčajne, zaťal do pästí, hoci mu to nepomohlo.

Hlboký nádych. Je predsa vojak a doktor. Videl a urobil už veľa nepredstaviteľných vecí. Toto nebolo nič.

Strčil hlavu späť pod prúd vody a rýchlo a razantne si umyl vlasy.

*-*-*

„Stavím dvadsať, že spolu spia.“ Myšlienka na to sa mu vplížila do mysli.

*-*-*

Keď vyšiel z kúpeľne, Sherlock už bol oblečený, sedel v obývačke vo svojom kresle s prstami prekríženými pod bradou.

Oči sa im stretli.

Ušiel do bezpečia svojej izby.

*-*-*

Každá akcia má adekvátnu reakciu.

*-*-*

Bola hlboká noc. Podľa všetkého práva by mal spať.

On však nespal.

Sedel na posteli. Pohodlne upravenej s vojenskou precíznosťou, rokmi dovedenej k dokonalosti. Komfortnej, spoľahlivej, známej.

Zdvihol hlavu a vystrčil bradu dopredu. Je John Watson, ktorý videl smrť na vlastné oči a prežil, teraz neutečie.

*-*-*

Svoje kroky vážil opatrne a s precíznosťou. Prešiel cez izbu a posadil sa do kresla.

Sherlock sa nepohol.

„To…“ začal opatrným neutrálnym tónom „sa nemalo stať.“

Zložil ruky do klina a stretol sa s upreným pohľadom svojho spolubývajúceho.

„Bola to chyba. Chyba. Pozostatok adrenalínu z vyriešeného prípadu, nepremýšľali sme, a.. no…už sa to znova nestane.“

Tak, povedal to.

Sherlockova košeľa bola rozhalená a na jeho krku sa vynímala červená značka, šokujúco kontrastná oproti bledosti jeho pokožky.

Odvrátil svoj zrak.

„Počúvaš ma Sherlock? Zahoďme celú tú vec za hlavu a už o tom viac nehovorme.“

Modré nemrkajúce oči ho pokojne sledovali.

Pohniezdil sa na v kresle. Prečistil si hrdlo.

„Sherlock?“

„Nie.“

Slovo preťalo ticho, definitívne a konečné.

„Pardon?“

„Povedal som nie, John. Popretie nám sotva pomôže.“

Ruku položenú na stehne zovrel v päsť.

„Popretie?“ pokúsil sa o úsmev. „Toto nie je popretie.“

„Z tvojich reakcií usudzujem, že vykazuješ jasné známky Kubler-Rosovho cyklu, ktorého druhou fázou je popretie. Prvou je šok a nepotrebujem ti pripomínať tvoje zdržanie v kúpeľni. Neprekvapuje ma to vzhľadom k povahe toto, čo sa udialo, keď vezmem do úvahy tvoje jasne definované presvedčenie  týkajúce sa tvojej sexuality a formáciu založenú na takých inštitúciách ako armáda, napriek tvojim slovám, „Všetko je fajn.“

„Zaťal päsť silnejšie a vyskočil z kresla.

„Ja to nepopieram!“

„Si nahnevaný.“

„Samozrejme, že som nahnevaný. Ako môžeš byť taký pokojný?“ A rázoval popred nezapálený kozub. „Mali sme sex, Sherlock!“

Sherlock ani nemrkol. „Som si toho vedomý, John. Bol som tam.“

Zaťal v päsť obe ruky.

„Toto nie je jeden z tvojich malých experimentov. Mali sme sex…“

„Áno, a obidvaja sme si to užili, otázkou zostáva prečo ťa to tak vyvádza z miery. Hnev je mimochodom tretia fáza.“

Zaškrípal zubami. „Jasné. Vďaka za pripomenutie.“

„Ako som už povedal, všetko to perfektne zapadá do seba. Celá táto vec ti príde ako šokujúca a teraz ľutuješ stratu svojho malého nalinkovaného sveta.

„Môjho nalinkovaného malého…Sherlock, nebudem tu stáť a počúvať tvoje výmysly len preto, aby si sa cítil lepšie.

„Nikdy si nevymýšľam, to dobre vieš, a toto vôbec nie je komplikované. Si heterosexuálny muž, ktorý práve objavil, že pravidlá a nariadenia, ktorými nás chce spoločnosť zošraubovať a zaškatuľkovať sú zlé a nezmyselné, život nie je o definitívach. Žil si si svoj život definovaný sexualitou. Si muž, ktorému sa páčia ženy. Bez ohľadu na čo sa dnes medzi nami stalo si stále muž, ktorý má rád ženy, a odhliadnuc od toho, čo sa možno stane v budúcnosti, vždy budeš mužom, ktorému sa páčia ženy.“

Zamračil sa, „Chceš tým povedať, že by som mohol byť bisexuál?

„Nie, a znovu sme pri nálepkách. Spoločnosť sa všetko snaží utriediť, organizovať, aby to bolo zrozumiteľné, jediný kto potrebuje pochopiť si ty. Páčil sa ti niekedy v minulosti iný muž alebo si pomyslel na niečo sexuálne s iným mužom?“

„Nie.“

„Ale –  posledne – si nemal žiadne námietky keď som ťa zatiahol do postele.“

Prečistil si hrdlo. „Áno, o tom…“

„Otázka je prečo,“ prerušil ho Sherlock mávnutím ruky.

„A toto je niečo, čo môžeš vyriešiť iba ty. Ale nesnaž sa definovať kto si na základe obmedzených a odpudivo otravných pravidiel, nálepiek, na ktorých spoločnosť tak trvá. Ty si ty, a nie si tým, kým požaduje spoločnosť aby si bol. To je úloha spoločnosti, aby ťa posúdila a zadefinovala, nie tvoja, definovať sa sám podľa očakávaní spoločnosti.“

Prsty sa vrátili na ústa, jasný znak toho, že rozhovor  sa skončil. Len si nebol istý o čom vlastne celá ich konverzácia bola.

*-*-*

„Už si niekedy, však vieš, s mužom?“

„Samozrejme, že áno.“

*-*-*

Bol zmätený. Bol viac, než len zmätený.

Strávil hodina na internete hľadaním článkov o sexualite, preklikávajúc zo stránky na stránku na Wikipédii skôr ako zavrel notebook v návale frustrácie. Nič už viac nedávalo zmysel. Všetko, o čom si myslel že vie, všetok poriadok, ktorý mal v hlave zmizol, vyparil sa, rozbil sa na márne kúsky. Bol otrasený a bezmocný.

Zavolal Harry.

*-*-*

„Prečo si ma pobozkal?“

„Pretože si chcel vedieť aké by to bolo.“

*-*-*

Nevidel Harry od svojho rozchodu so Sárou. Uvažujúc nad  ich rozhovorom, ju podozrieval, že by nebola prekvapená, že sa ich cesty rozišli. Nemal extra veľkú chuť na rozhovor s Harry, ale nemal nikoho iného s kým by si o tom pohovoril a dúfal, skutočne dúfal, že ona ho pochopí.

Vedela, že niečo na tom bude – inak by predsa nemal dôvod sa s ňou stretnúť, ale bola natoľko taktná a príčetná, že to na neho nevybalila hneď na začiatku.

Dosť dlho hovorili o ničom, až kým ho jej viac-menej príjemné podpichovanie neprimälo k otázke.

„Už si niekedy, veď vieš,“ opýtal sa nejasne a pokýval rukou, „s mužom?“

Prekvapene na neho pozrela a urobila grimasu.

„Samozrejme, že hej,“ odpovedala. „Predpokladám, že tu hovoríme o sexe, a nie, no vieš, o bungee jumpingu alebo niečom inom.“

„A?“ opýtal sa.

Pozrela na neho. „A čo?“ odvetila. „Odkedy sa ty zaujímaš o šťavnaté  a pikantné detaily?“

Snažil sa donútiť ju, aby na to zabudla a zmenil tému, ale Harry bola tvrdohlavejšia než on.

„Bolo to fajn,“ skonštatovala. „Možno by to lepšie, keby som nebola taká naštvaná, ale asi by som to inak nespravila. A veľmi pomohlo, že ten dotyčný vyzeral ako Jack Gyllenhaaal. Aj teraz mám jedného chlapíka v mojej posteli. O čom toto všetko je, len tak mimochodom? Prečo máš odrazu taký záujem o môj milostný život? Nevieš dostať Sáru zo svojej mysle?“

Rozhovor pokračoval od desiatich k piatim a potom Harry náhle zalapala po dychu.

„Ó môj Bože, ty si sa vyspal so Sherlockom?“

Mal na jazyku zápornú odpoveď, ale už nemalo cenu to popierať. Šiel im objednať nejaké nápoje. Uvažoval, že ich budú potrebovať. On určite.

„Je to nejaká forma krízy tvojej sexuálnej identity? Obávaš sa, že to „uspí“ tvoju heterosexuálnu stránku?“

Bol vystrašený? Nie. Úplne skamenený hrôzou?

„Kľud,“ poznamenala s úškrnom na tvári, čo mu veľmi na kľude nepridalo. „Si stále rovnako normálny ako si vždy bol. Niežeby sa ti páčili muži vo všeobecnosti, ale aj tak to nie je prekvapivé. Bol si do neho zbláznený odkedy ste sa stretli. Je len pochopiteľné, že to prešlo do fyzického vzťahu. A je úplne jasné, že si do neho zamilovaný.

Toto boli slová, ktoré chcel a zároveň aj nechcel počuť.

„Musel byť fakt dobrý, to by si inak nebol taký zmätený. Čo predostiera veľmi dôležitú otázku, urobíš to znova?“

Želal si aby na to poznal odpoveď.

*-*-*

Stále si pamätal chuť, vôňu a pocit Sherlockovho tela proti svojmu. Niekedy sa zobudil údýchaný s rukou v nohaviciach a Sherlockovým menom na perách.

Jeho telo koniec- koncov vedelo čo chce.

Aspoň si to myslel.

*-*-*

Bol opitý. Sherlock ležal na pohovke s nikotínovou náplasťou na predlaktí.

„Spala s mužmi, však?“ Skonštatoval Sherlock so zavretými očami.

„Čo? Oh, áno.“ Ani sa neobťažoval opýtať sa odkiaľ vie o jeho rozhovore s Harry. Hoci, vzhľadom k jeho stavu to bolo viac než jasné.

„A ak sa zajtra zamiluje do muža, napriek nedostatku fyzickej príťažlivosti, bude menej gay?“

Stále bol zmätený.

Bol príliš opitý aby premýšľal na odpoveďou, tak sa otočil a zamieril do svojej izby. Potkol sa o svoje nohy hneď na prvom schode a zložil sa na zem, točila sa mu hlava.

„Prečo si ma pobozkal?“ opýtal sa s hlavou opretou o spodný schod.

Dlhá pauza. Uvažoval, či by mohol ostať spať tam kde bol.

„Pretože si chcel vedieť aké by to bolo.“ Prišla konečne odpoveď.

To by dávalo zmysel, uvažoval. Bola to pravda, zaiste. Chcel vedieť a teraz to vedel a bol opitý hoci pije iba zriedka a …

Nasledujúce ráno sa zobudil vo svojej posteli, vedro na podlahe a pohár vody na nočnom stole.

Odpoveď bola stále mimo jeho dosah.

*-*-*

Sherlock ho fyzicky priťahoval. Toto zistenie bol pre neho šok aj úľava.

Otázkou bolo; priťahoval ho Sherlock fyzicky pretože bol do neho zamilovaný, alebo, miloval ho preto, lebo ho fyzicky priťahoval?

*-*-*

Nemohol si pomôcť, ale cítil miernu nevoľnosť keď ho mladík z klubu pobozkal. Celé to bolo upotené, drsné a príliš mužské.

Neslúžilo to k ničomu; neboli to muži kto ho priťahoval. Iba Sherlock.

*-*-*

„Nie si gay.“

„Nie.“

„A nie si ani bisexuál, bi-curious, homo, či hetero-flexibilný alebo heterosexuál.“

„Nálepky, John. Nudné. Predvídateľné. Hlúpe.“

„Si teda asexuál?“

„Uniká ti pointa.“

Uplynul už týždeň od jeho rozhovoru s Harry a ešte dlhší čas od onoho incidentu. A stále bol istým spôsobom zmätený.

„Povedz mi teda, kto si? A kto som ja ?“

„To je jednoduché. Som Sherlock Holmes a ty si John Watson.“

*-*-*

Jeho telo chcelo Sherlocka. Jeho srdce túžilo po Sherlockovi. Jeho myseľ bola stále v zmätku.

*-*-*

Pamätal si s akou intenzitou Sherlock na neho pozeral; ten pocit byť absolútnym centrom pozornosti toho úžasného muža, prsty, ktoré sa s jeho telom pohrávali ako s hudobným nástrojom. Chuť, vôňu, pocit, zvuky ktoré vydával a výraz v jeho tvári keď vyvrcholil.

Jeho. V tom pominuteľnom okamihu bol jeho. Jeho a len jeho.

Chcel to znova. Tak veľmi po tom túžil.

*-*-*

Vyzeralo to na sci-fi thriller o nejakom chlapíkovi všade bol, všetko videl. V programe BBC3 stálo Torchwood, samozrejme repríza. Matne si spomínal, že to má nejakú spojitosť s Doctorom Who a pomyslel si ako veľmi mu chýbala telka kým bol v Afganistane.

Nemal čo robiť, Sherlock bol niekde vonku a nič iné nebolo k dispozícii. Posadil sa k televízoru.

„Robíš si zo mňa srandu?“ nejaká welšanka vytýkala chlapíkovi v obleku.  „Vážne, fakt? To naozaj? Bože na nebi! Je aspoň pekný? Tak je? Je? Ó môj Bože. Odkedy?“

„Je to divné,“ odpovedal welšan, ktorý zjavne randil s tým chlapíkom v kabáte. „Je to iné. Nie sú to….muži. Je to…..je to iba on. Len on. A ja fakt neviem prečo, naozaj.“[1]

Vypol televízor a civel na čiernu obrazovku.

*-*-*

„Ako sa cítiš?“

„Zvláštne.“

*-*-*

Sherlockov chrbát narazil do steny s prekvapeným heknutím. Ani to nezaregistroval a ich ústa a ruky sa už venovali príjemnejším veciam.

Prekvapivo to bol Sherlock, kto sa tentoraz odtiahol ako prvý; bol rozcuchaný a jeho čierna košeľa držala pokope na jednom gombíku.

„John, nie som v zásade proti takémuto vývoju vecí, ale potrebujem sa uistiť, či vieš čo robíš. Nepatrím medzi tých, ktorí prijímajú intimitu ľahko.“

„Ale minule si ju prijal veľmi dobre.“

Sherlock sa neusmieval. „Hovorím vážne. Minule to bol jednoducho náhodilý, izolovaný incident, tentokrát, obávam sa….už možno nebudem taký…..odosobnený.“

„Odosobnený?“ Sklonil sa a kmitol jazykom cez Sherlockovu kľúčnu kosť. Jeho pokožka chutila slano. Nezdáš sa byť odosobnený.“

„John, ak to urobíme, potrebujem vedieť, že si o tom premýšľal. A že si zvážil všetky možnosti.“

Urobil krok späť. „Pozri Sherlock, nechcem o tom premýšľať, pretože ak budem, moja myseľ sa cez to neprenesie a obaja vieme kam to povedie.“

„John.“

„Nie, nechaj ma dohovoriť. Premýšľal som o tom zo všetkých strán a jediné čo viem je, že nie som gay, nepáčia sa mi muži, nepriťahujú ma muži, ale Boh mi pomáhaj, mám ťa rád, priťahuješ ma. A teraz, nemám potuchy čo to znamená, ale chcem ťa a odvažujem sa dúfať, že aj ty mňa.“

Nastalo dlhé ticho, a potom sa Sherlock usmial, pomalým, úprimným, úžasným úsmevom.

„Navždy.“

*-*-*

„Prečo? Prečo mi to hovoríš?

„Pretože sú tu nejaké veci, ktoré by si mal o mojom bratovi vedieť.“

*-*-*

„Ako sa cítiš?“

Zostali v Sherlockovej posteli. Obaja uspokojení a nahí, natiahnutí na prikrývke. Na strope nad posteľou bol fľak, asi nejaký zo Sherlockových experimentov.

„Zvláštne,“ odvetil a prečistil si hrdlo cítiac, že Sherlock ho pozoruje. „ Lepšie ako posledne.“

„Nemáš potrebu znova utiecť?“

Usmial sa, hoci mu tá myšlienka blysla hlavou, cítil sa pohodlne tam, kde bol. „To bol taktický ťah,“ odvetil namiesto toho.

„Raz vojak, navždy vojak.“

Ležal chvíľu na chrbte, kým sa neobrátil na bok, aby mal možnosť vidieť na Sherlocka, skutočne si ho prezrieť. Nepochybne mal telo muža, nemal prsia, napríklad, ale zistil, že by sa s tým mohol vyrovnať. Myseľ mu stále našepkávala, že by to nemal robiť, ale rozhodol sa, že bude lepšie ju nepočúvať. Nahol sa nad Sherlocka a pohladil ho po líci, cítiac jemné strnisko, sklonil sa a vtisol mu bozk na opuchnuté pery.

„To,“ povedal opatrne, vedomý si Sherlockovho pátravého pohľadu, „bolo úžasné.“

Jemný úsmev sa dotkol Sherlockových úst. „Myslíš?“

„Samozrejme.  Bolo to úchvatné,  absolútne neuveriteľné.“

„To nie je to, čo ľudia normálne hovoria.“

„Čo ľudia bežne hovoria?“

Sherlockov úsmev sa rozšíril. „Trhni si.“

Úsmev mu zamrzol na perách, keď ho Sherlock pretočil na chrbát a naklonil sa nad neho.

Celkovo vzaté, blow job od muža sa až tak nelíši od toho od ženy.

*-*-*

 

Ty, strhávajúci zo mňa šaty na verejnej plavárni, ľudia by mohli mať reči.“

„Ľudia majú reči furt.“

*-*-*

Lestrade bol v poradí druhý kto to zistil.

Nebol si istý ako na to prišiel, pretože ich správanie na verejnosti sa nijako nezmenilo. Sherlock stále urážal väčšinu ľudí, kým on stál v pozadí povzdychujúc si alebo tváriac sa akoby tam nebol.

Až kým ho Lestrade neodtiahol bokom, potom ako sa Sherlock niekam vyparil s vlajúcim kabátom, nemal ani poňatia o tom, že to niekto iný vie.

„Dúfam, že vieš čo robíš,“ povedal Lestrade nízkym varovným hlasom. Bolo jasné, že nehovorí o prípade. „Možno Sherlocka nepoznám až tak dobre, ale konzultujem s ním už šesť rokov, a nechcem ho vidieť zraneného.

Uistil detektíva, že nemá v pláne akokoľvek zraniť Sherlocka a s rumencom na tvári ušiel. Bolo to zahanbujúce, pravda, ale nie tak ako keď musel čeliť tvárou v tvár prvej osobe, ktorá na to prišla.

*-*-*

„Ah, John, som tak rád, že si sa ku mne pripojil.“ Akoby mal inú možnosť. Vyzdvihlo ho čierne auto a Anthea – Clarissa, alebo ako sa volala tentokrát – nebola niekto s kým mal chuť sa hádať. Nechápal, čo stále ťukala do toho svojho BlackBerry.

Skončil v prázdnej podzemnej garáži, dve stoličky a malý stôl uprostred,. Mycroft sedel na jednej z nich, opretý o dáždnik, pohrávajúc sa s rúčkou medzi prstami.

„Prosím, posaď sa.“

Zistil, že nemá cenu odporovať.

„Som si istý, že ťa toto stretnutie neprekvapuje,“ povedal Mycroft odmerane. „Dúfam, že gratulácia je na mieste. Fyzický vzťah s mojím bratom? A ako sa s tým vysporiadavaš ty?“

„Dobre.“ Prečistil si hrdlo, neobťažujúc sa zistením, ako Mycroft o tom vie. Bolo vždy lepšie nevedieť. „ Áno, skvele. Je to skvelé.“

„Nuž, to je výborná správa,“ povedal Mycroft. „Želám vám obom len to najlepšie. Hoci, dúfam, že ospravedlníš tieto bratské záležitosti, ale mal by si vedieť, že môj brat nie je z tých, ktorí nadväzujú vzťahy, myslím tým fyzické, jednoducho. Podľa mojich výpočtov by si mal byť jeho iba štvrtý sexuálny partner.“

„Jeho štvrtý? Predo mnou boli iba traja?“

„Vskutku. Dvaja mladí muži a jedna žena, myslím, že sa volala Irene a teraz ty, Doktor John Watson.“

Mierne sa zavrtel na stoličke. Pri Mycroftovi sa vždy cítil nepohodlne, aj vtedy keď nerozoberali také osobné veci.

„Prečo?“ Opýtal sa. „Prečo mi to hovoríš?“

„Pretože sú tu nejaké veci, ktoré by si mal o mojom bratovi vedieť. V minulosti…..jedná sa o známosti, ktoré dotiahol „do konca“, čo niektorí z nás niekedy robia; on si fyzické uspokojenie užije len vtedy ak je emocionálne zainteresovaný s osobou, s ktorou práve je. On je, podľa jeho vlastných slov vysokofunkčný  sociopat, z čoho vyplýva, že nie je veľmi emocionálne založený. On, proste, nepociťuje potrebu pravidelného sexuálneho kontaktu či intimity. Rozumieš, čo tým chcem povedať?“

John sa zamračil. „Ale….ale ja som ho prichytil pri bozkávaní. Povedal mi, že to bol bývalý milenec.“

„Ah, áno. Bol to naozaj jeho bývalý amant, ale nie stály. Ten bozk bol len o niečo viac než experiment, či je stále schopný intimity.“

„A čo mladík s jeho telefónnym číslom?“

„Aký mladík s telefónnym číslom?“

Cítil sa trápne, že sa na to pýta, ale pochyboval, že Mycroft to nechá len tak. „Pred pár mesiacmi, v rámci prípadu, Sherlock s tým mladíkom flirtoval, aby získal informácie, ktoré sme potrebovali. Povedal som mu, aby toho úbožiaka nezavádzal a nedával mu nádej, že možno zavolá. Sherlock mi vysvetlil, že to nie je mimo rámca jeho možností.

„Ah,“ povedal Mycroft s desivým úsmevom v tvári, rovnakým ako všetko čo robil. „Úskok.“

„Úskok?“

„Vôbec nemal v úmysle zavolať, len potreboval informácie, v prvom rade o prípade a po druhé tvoju reakciu.“

„Moju rekciu?“

„Áno. Mrzutosť je veľmi komplexná vec, John. Bol si namrzený a on sa nepochybne snažil zistiť prečo. nemusíš sa obávať. Bol nepochybne polichotený keď zistil, že to bolo kvôli tvojej žiarlivosti.

„Žiarlivosti.“

„Majetníckosti. Chránil si môjho brata od prvého momentu vášho stretnutia. Zabil si muža, aby si mu zachránil život. Odmietol si moju ponuku ešte pred vyslovením čiastky.

„Uniesol si ma.“

„Nevyhnutné zlo. Zistil som, že niektorí ľudia nemajú tendenciu prísť ani keď ich poprosím.“

„A teraz?“ opýtal sa. „Je toto nejaká forma varovania?“

„Varovanie?“ Mycroft sa zasmial. „Oh nie, môj drahý John. Nikdy by som si niečo také nedovolil. Toto je iba konverzácia.“

„Na prázdnom opustenom parkovisku?“

„Dnes je ťažké nájsť miesta, kde je možné sa nerušene porozprávať.“

John stisol pery do pevnej linky.

„Môj brat  ťa má rád, John. Fakticky, ak by som zašiel v mojom uvažovaní ešte ďalej, dovolím si tvrdiť, v rámci toho, čoho je schopný, ťa môj brat miluje.“

Pomrvil sa na stoličke.

„Emócie nie sú bratovou silnou stránkou a ako také ho mätú. Bude sa možno snažiť ich vyjadriť. Prosím, maj to na pamäti pri budovaní vášho vzťahu, že svoju posteľ nezdieľa ľahko.“

Prikývol varovným slovám a uvedomil si, že je prepustený. Postavil sa na nohy.

„Rád som si s tebou znova pohovoril, John,“ nadhodil Mycroft. „A ešte raz blahoželám. Matka bude mať radosť.“

Považoval to za tak otravné ako všetko, čo mu Mycroft doposiaľ povedal, a premýšľal ako dostať tento rozhovor čo najskôr z hlavy.

Keď sa auto dostalo k zóne so signálom, v mobile ho čakali štyri textové správy. Neprekvapivo všetky od Sherlocka.

Potrebujeme mlieko.

SH

Kde si?

SH

Povedz Mycroftovi nech si ten svoj dáždnik niekam strčí.

SH

Ešte stále potrebujeme mlieko.

SH

V duchu sa pousmial a pokýval hlavou. Auto ho vysadilo pri najbližšom non – stop Tescu pri Baker Street. Ani nemusel otvoriť ústa.

*-*-*

S prijatím jeho vzťahu so Sherlockom sny prestali. Nechýbali mu. Realita bola oveľa lepšia.

*-*-*

Prestal uvažovať o Sherlockovi ako o mužovi, bol to proste Sherlock. Mal dojem, že keby bol Sherlock žena zamiloval by sa do neho tak či tak, fakt, že mal telo muža bol neobvyklý, no nie neprekonateľný. Sherlock bol proste Sherlock, arogantný, frustrujúci, brilantný, neznesiteľný, výnimočný, nevyspytateľný, prekvapujúci a tucet ďalších slov, ktoré ho ani zďaleka nevystihovali. Vždy tu bolo niečo nové, niečo zaujímavé a nechcel by to prepásť ani za nič na svete, zvlášť keď Sherlock krúžil okolo a fixoval ho tým svojím pohľadom, očami, úsmevom.

Nepochybne, že ľudia ako Lestrade začínali niečo tušiť.

*-*-*

Majetníckosť zmizla. Netušil ako a kedy sa to stalo, ale stalo sa. Samozrejme Sherlock bol prvý kto si to všimol.

„Už nezatínaš päste, keď ľudia prejavujú o mňa záujem.“

„Hmm?“

Práve písal svoj blog a Sherlock sa venoval čítaniu novín. Otázka prišla akoby odnikiaľ.

„Tvoje päste,“ zopakoval Sherlock s miernym zamračením na tvári. „Ten mladý detektív včera, nezdalo sa mi, že by ťa vytáčal. Prečo?“

„Oh. Áno. Nuž.“ Prečistil si hrdlo. „ Domnievam sa, že je to preto, lebo viem, že to nič neznamená. Môže si s tebou flirtovať koľko chce, ale je to moja posteľ, v ktorej sa rozvaľuješ.“

Sherlock pozrel na neho ponad noviny a jemne sa usmial. Znova sa vrátili k pôvodnej činnosti. Po pár minútach Sherlock zložil noviny a zamyslene pozrel na Johna.

„John?“

„Áno.“

„Zaneprázdnený?“

„Záleží na tom čo myslíš. Prečo?

„Náhle som pocítil nutkavú potrebu rozvaliť sa v  tvojej posteli. Len som tak uvažoval či nemáš chuť pridať sa.“

Ponuka ako táto sa neodmieta.

*-*-*

Nešlo to bez ťažkostí. Z času na čas musel povedať svojej mysli, že sex je fajn a nikto ho za to neodsúdi ako úchyla a nemusí sa cítiť čudne. Pomaly sa všetko stávalo normálnym a oni zapadli do istej rutiny.

Keď si prvýkrát bral Sherlocka cítil sa zvláštne. Sherlock mu vysvetlil, že je to nevyhnutné, a bolo to niečo, čo chcel urobiť. Bol prekvapený zistením, že to nebolo také hrozné ako si myslel, že by to mohlo byť, hoci poznal svoje limity.

Zahnal všetky nesúhlasné myšlienky, sústredil sa na pozitíva, a skôr než si to rozmyslel, pritisol Sherlockove ruky k svojim spánkom, aby spečatil svoje rozhodnutie.

Sherlockova reakcia a výraz v jeho tvári stáli za to. Nakoniec, nuž, nebolo to také nechutné ako predpokladal a Sherlock ho prijal s nadšením sebe vlastným.

*-*-*

„Si to iba ty, vieš to.“

„Hmm?“

„Nie muži…..iba ty.“

„Som polichotený.“

*-*-*

Povzdychol si a pošúchal si palcom čelo, keď sa to prevalilo. Sherlock to samozrejme ignoroval a tváril sa nezúčastnene. Bolo iba otázkou času kedy na to prídu aj ostatní. Otázkou zostávalo ako.

Vo svojich voľných chvíľach uvažoval ako by mohlo k tomu dôjsť. Náhodné pokĺznutie, kde niektorý z nich povedal niečo bez rozmýšľania. Alebo prichytení pri vymieňaní si nežností na verejnosti. Tretia možnosť – striaslo ho už len pri pomyslení – náhodné drogové omámenie, prezradené tajomstvá, ktoré by spustili lavínu klebiet.

Nakoniec to bola súhra drobných udalostí.

„Môj Bože,“ dychčal Anderson, „nikto by si nepomyslel, že spolu spia.“ V tom okamihu všetci zmrzli, pretože nahlas vyslovená domnienka sa stáva pravdou. Bol to Lestrade kto prevzal kontrolu a uviedol všetko do normálu, v rámci možností.

„Z úchyla nie som prekvapený, ale nemyslel som si, že Watson je gay,“ počul neskôr povedať Andersona Donovanovej.

„Nie som,“ ozvalo sa spoza nich. „A nie je to vaša vec.“

Donovanová strelila po ňom zahanbeným pohľadom, ale Anderson chcel odpovede.

„Ale spávaš s ním,“ namietol Anderson.

„Ako som povedal, nič ťa do toho nie je.“

„Ale ak nie si gay, tak čo si?“ opýtal sa Anderson.

Pokrčil ramenami. „Som John Watson,“ odvetil a nechal ich tak.

*-*-*

Je John Watson, doktor, bývalý vojak, muž vysadený na prsia, muž stojaci bokom a milenec jediného konzultujúceho detektíva na svete.

*-*-*

Nie je gay.

*-*-*

Je to fajn. Všetko je fajn.

 

FIN

 

[1] Rozhovor Ianta Jonesa so sestrou o jeho vzťahu k Jackovi Harknessovi v seriáli Torchwood (spin-off  k Doctor Who)

Advertisements

10 komentářů Přidejte váš

  1. SlashPrincess napsal:

    Nemám slov, úžasný překlad, úžasná povídka, úžasná psychologie postav. Mycroft svůj jako vždy. 😀 Děkuji. ❤

  2. Liah napsal:

    Och… Tak toto sa mi velmi pacilo. Mile, jemne, prijemne… Po 3×02 mi to padlo viac ako dobre 🙂

  3. mimi napsal:

    Lidičky, díky za vaše úžasné komentáre, som rada, že sa vám môj výber aj preklad páčil a potešil vaše srdiečka. Ak budem mať čas (chuť už mám po vašich komentároch :)) tak sa pustím do niečoho nového. Ešte raz vďaka 🙂

  4. Ljena napsal:

    Skvělý příběh, který pro mě osobně hodně znamenal. Myslím, že jsem v slash světě (ať už to byl johnlock nebo jakýkoli jiný) snad ještě nikdy nenašla popis vztahu, přesně takového. Nebo možná našla, ale evidentně nebyl tak dobrý, kvalitní a kdo-ví-co-ještě, že mi neutkvěl v paměti. Snad jen jeden, The Dove Keeper, kde bylo řečeno, že je to o duších. S čímž naprosto souhlasím. A v tomto příběhu to bylo znovu řečeno. Samé zbytečné škatulkování; já jsem já a ty jsi ty. Sherlock Holmes a John Watson. Pokud bych kdy měla věřit, opravdu věřit, nějakému příběhu ze svéry johnlock (a slash obecně) bylo by to jen díky tomu, že to autorka napsala takhle…. Láska je prostě o duších 🙂
    Jsem ráda, že si příběh přeložila a mohla se tak s námi o něm podělit.

    1. miamam napsal:

      Jsem zvědavá, The Dove Keeper je Sherlock povídka? A kde ji najdu? 🙂

      1. Ljena napsal:

        The Dove Keeper není z prostředí Johnlock, ale Frerard, pokud ti to něco říká? FF na zpěváka Gerarda Waye a kytaristu Franka Iera z kapely My Chemical Romance. Kažopádně, autorka si nechala příběh vydat, jako knihu, spolu i s pokračováním, kde jsou jejich jména pozměněna, aby chránila jejich soukromí. Takže to můžeš a nemusíš brát jako FF 🙂 Pro mě osobně je to nejlepší příběh jaký jsem kdy četla a to jsem jich za těch 5-6let přečetla dost, to mi věř 🙂
        http://underwater-sky.livejournal.com/33006.html

  5. helsl napsal:

    Mimi, jsi ohromná! Nádherná povídka, báječné počtení a ta rychlost, kam se hrabe šinkansen. Bála jsem se, že na druhou kapitolu budeme muset čekat týden, dva, tři a ono to šlo skoro rychlostí světla. Doufám, že budeš pokračovat! Umíš skvěle vybírat, perfektně překládat, netrápíš nás dlouhým čekáním na pokračování, prostě jsi fantastická, tak prosím nepřestávej a pokračuj. Je Tvou morální povinností vůči lidstvu nenechat si svůj vzácný talent pro sebe, takže nám jistě brzy dopřeješ, abychom si tu ‚pochutnali‘ na něčem dalším, viď? Díky a ‚jen dál‘.

    1. miamam napsal:

      (mimi mi to poslala přeložené najednou, ale přišlo mi fajn nechat to chvilinku uležet, než pověsím druhou kapitolu 😉 )

      1. mimi napsal:

        miamam, díky za vysvetlení 🙂

  6. Liss napsal:

    To bylo krásné zakončení začátku jedné osudové lásky 🙂 A ještě k tomu zmínka o Doctorovi a Torchwoodu, kteří jsou společně se Sherlockem a pár dalšími vyvolenými moje srdcovky 🙂

Necháte mi komentář?

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s